Milan Paľa (husle, SK)

– koncertnou činnosťou, výkonmi, repertoárom a nahrávacími aktivitami patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej hudby posledných dekád. Študoval na Konzervatóriu J. L. Bellu v B. Bystrici, už ako mladý umelec získal viacero cien a s nimi i medzinárodnú pozornosť na súťažiach ako Concourse Moderne Riga, Anglo-Czecho-Slovak Trust London, Leoš Janáček International Competition Brno, Bohuslav Martinů Competition a i. V štúdiu pokračoval na Hochschule für Musik und darstellende Kunst Wien a Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. V súkromnej triede S. Yaroshevicha sa zoznámil s husľovou školou D. Oistracha, no vďaka blízkemu vzťahu a spolupráci s legendárnym francúzskym skladateľom a organistom J. Guillouom prijal aj prvky francúzskej moderny. V období štúdia sa M. Paľa pravidelne zúčastňoval medzinárodných majstrovských kurzov V. Spivakova v Zürichu. Dnes patrí medzi najvýznamnejších česko-slovenských huslistov a odborná verejnosť ho radí medzi elitu svetových interpretov. Ako sólista spolupracoval s National Radio Symphony Orchestra Kiev, Kioi Sinfonietta Tokyo, Prague Symphony Orchestra, Saint Petersburg Philharmonic Congress Orchestra, Saint Petersburg Philharmonic, St. Petersburg State Capella Symphony Orchestra, Brno Philharmonic, Philharmonic Orchestra Altenburg-Gera, Slovenská filharmónia, Symfonický Orchester Slovenského rozhlasu a i. Spoluprácu nadviazal s dirigentmi ako Th. Guschlbauer, H. Arman, A.Cernusenko, L. Svárovský, M. Košík, A. Markovic, A. Sebastian Weiser, O. Vrabec, O. Olos, D. Švec, P. Gribanov a ď. Diskografia M. Paľu tvorí už 30 titulov, ostatným sú 4 Concertos for Milanolo (dir. M. Lejava, Pavlík Records 2018). Výnimočným počinom je antológia slovenskej tvorby pre sólové husle, vďaka ktorej získal v roku 2009 Cenu Ľudovíta Rajtera. V roku 2014 dostal Cenu ministra kultúry SR a Cenu Nadácie Tatra banky za umenie. Zatiaľ posledným ocenením je Radio_Head Award za nahrávku Bergovho a Szymanowského husľových koncertov so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu pod taktovkou M. Lejavu. K tomuto titulu medzičasom pribudli husľové sonáty Griega, Šostakoviča a Bartóka, tiež Sonáty a partity J. S. Bacha (Pavlík Records). Výnimočné kvality M. Paľu je možné spoznať z profilového dokumentu Českej televízie z roku 2012.

www.milanpala.com