fbpx

Misia Gdansk 2020: Ľudia potrebujú umenie tak, ako potrebujú dýchať

JOZEF a ANDREJ na cestách za HUDBOU I.  /  Zápisky z cesty do Gdansku (16.-20.10.2020)

Situácia v Európe cestovaniu príliš nepraje. Túžba po hudbe však po zvážení všetkých rizík napokon prevážila. V piatok popoludní tak za Trnavou nastupuje ešte jeden spolucestujúci Jozefa a jeho nového violončela. Za necelú hodinu už prechádzame cez Svrčinovec do Poľska a smerujeme na sever, kde Jozef prijal pozvanie Euro Chamber Music Festival-u v Gdansku. Koncerty sú tu pri 25-percentnom naplnení kapacity sál stále možné. Vonku husto prší a my striedavo obdivujeme i preklíname nasadenie Poliakov pri stavbe nových diaľnic a rýchlostných ciest.

Najmä posledných sto kilometrov pred našou prvou zastávkou v Lodži pripomína vyhliadkovú jazdu po stavenisku. Počúvame Slovenský rozhlas, aj čísla u našich severných susedov znepokojivo rastú, najmä pri hraniciach, preto radšej nikde nezastavujeme. Aby sme si skrátili čas, hovoríme o nových koncertných sálach, ktoré v Poľsku postavili (závisť nie je pekná vlastnosť, ale áno, i trochu závidíme), spomíname na skladby Lutosławského a Goreckého, ktoré na Konvergenciách zazneli, vymýšľame hypotetické dramaturgie z diel poľských skladateľov, ktorých tvorba na Slovensku (aj vďaka festivalu Varšavská jeseň) vždy rezonovala. Prijať realitu je dnes rovnako dôležité ako neprestať snívať. Jozef hovorí o únave i radosti z aktuálneho ročníka festivalu, ktorí všetci v tíme považujeme v súčasnej situácii za zázrak. Krátko po desiatej večer zastavujeme v hoteli na kraji mesta, ktorý zíva prázdnotou. Časy kongresovej turistiky sú, zdá sa, minulosťou a osud podobných komerčných kolosov je tiež otázny. Ráno opäť prší, Jozef trávi na hoteli čas s hudbou Bacha a Vlada Godára a druhý člen výpravy sa vyberá aspoň na krátku obhliadku rodiska slávneho klaviristu Arthura Rubinsteina. Rubinstein sa narodil v roku 1887, keď mesto Lodž ešte patrilo Rusku. Vďaka výnimočnému talentu sa stal protežantom Brahmsovho priateľa, huslistu Josepha Joachima. Na začiatku kariéry propagoval hudbu súčasných skladateľov, neskôr sa stal obdivovaným interpretom romantikov. Po vypuknutí 2. svetovej vojny emigroval do USA. Jeho výnimočná kariéra skončila vo veku 95 rokov, dokumentuje ju množstvo nádherných nahrávok a pripomína názov tunajšej filharmónie. Dnes je asi najznámejším hudobníkom z tohto tretieho najväčšieho poľského mesta chlapík, ktorý funguje pod skratkou O.S.T.R. Pokiaľ sme ju dešifrovali správne, znamená niečo ako „posledná šanca rapu“.

Veselosť sa zmenila na prekvapenie, keď sme zistili, že videá tohto týpka dosahujú milióny videní. Denník N píše, že aj v Poľsku časť populácie protestuje proti opatreniam proti šíreniu COVID-u, všade však stretávame ľudí (v uliciach ich nie je veľa) v rúškach, aj v parkoch, i v relatívne bezpečnej vzdialenosti od iných. Informácie o prevencii sú na každom kroku. Okolo obeda sa konečne vyjasňuje, nasadáme do auta a ešte chvíľu obdivujeme, ako tu Poliaci obnovili secesné budovy a vily v centre a dokázali nájsť využitie aj pre viaceré stavby, ktoré dokumentujú industriálnu minulosť mesta v 19. a začiatkom 20. storočia. Pred nami je ďalších 300 km na sever, cítime sa fit, sme vydezinfikovní, počúvame Piazzollu, hovoríme o Brahmsovi, Schubertovi, o hudobnom školstve na Slovensku, myslíme na kolegov i našich blízkych a tešíme sa z toho, aký je život s hudbou krásny. Aj diaľnica sa s počasím zlepšila. Zajtra podáme správu o Gdansku, fantastickej rybacej polievke a o súťaži komornej hudby.


 

JOZEF a ANDREJ na cestách za HUDBOU II.  /  Zápisky z cesty do Gdansku (16.-20.10.2020)

Dnes sme tretí a posledný deň v Gdansku. Prístav na sútoku Motławy a Visly, ktorý bol v stredoveku členom vplyvného spolku hanzových miest, nás očaril zvláštnou severskou krásou a symbiózou vody, historickej a modernej architektúry. Príklad za všetky: zrenovovaná budova starej elektrárne, v ktorej dnes sídli Poľská baltská filharmónia Fryderyka Chopina.

Centrum Pomoranska má bohatú a pohnutú históriu. Písali ju poľskí panovníci, Rád nemeckých rytierov, Prusko, obchod (asi najstarší a dodnes fungujúci je obchod s jantárom) i neslávne známe  „Drang nach Osten“. To v 20. storočí získalo zvlášť tragickú pachuť. V Gdansku začala jedna z prvých bitiek 2. svetovej vojny. Konflikt pokračoval vraždením poľského obyvateľstva, skončil mestom spáleným na popol a odsunom vyše stotisíc Nemcov, ktorí v ňom dovtedy tvorili majoritu. V 70. rokoch sa Gdanské lodenice stali symbolom protikomunistického odporu, ktorý v nasledujúcej dekáde pokračoval protestmi hnutia Solidarita a napokon priviedol režim k pádu. S fascinujúcou históriou mesta sa tu stretávame na každom kroku, náš program však určuje najmä hudba.

Nedeľné dopoludnie i časť popoludnia trávi Jozef v porote súťaže komornej hudby, večer ho čaká recitál. Súťaž študentov konzervatórií a hudobných akadémií je súčasťou Euro Chamber Music Festival-u. Zhodujeme sa, že ide o skvelé spojenie. Komorná hudba kultivuje muzikalitu a je potrebná pre orchestrálnych hráčov, sólistov i pedagógov. Jej miesto pri formovaní interpretov je nezastupiteľné. Najvýstižnejšie to vyjadril Jozefov pedagóg a priateľ, violončelista Robert Cohen: „Skutočný hudobník nemôže bez komornej hudby žiť.“ Prihlásených je 12 dvojíc, 3 sa zúčastňujú online. Povinnou skladbou sú Dva kontrasty od súčasnej autorky Anny Rocławskej-Musiałczyk, ktorá je tiež členkou poroty. Na naštudovanie diela bol k dispozícii mesiac. Je zjavné, že nikto zo zúčastnených neberie súčasnú hudbu ako „obligátnu“, práve uchopenie tejto kompozície často odhaľuje rozdiely v muzikalite mladých umelcov. Sympatické nám bolo aj to, že v repertoári študentov prevažovali skladby 20. storočia a tvorba poľských skladateľov (Kodály, Prokofiev, Martinů, Baczewycz, Twardowski). Pri fantastickej rybacej polievke Jozef neskôr rozpráva o príjemnej atmosfére, v ktorej prebiehala práca 7-člennej poroty. Cieľom bolo nielen obodovať, ohodnotiť, posúdiť, ale tiež oceniť, pomôcť a podporiť.

Aj večerný koncert sa koná v budove Starej radnice (Nadbałtyckie Centrum Kultury), nachádzajúcej sa neďaleko impozantnej budovy stredovekého mlyna. Celý festival organizujú violista Krzysztof Tymendorf a huslista Arnaud Kamiński, ktorí vystúpili na aktuálnom ročníku Konvergencií ako Duo del Gesú. Podobne ako im v Bratislave, aj v Gdansku ovplyvnil návštevnosť koncertu koronavírus. V krásnej historickej sále s výbornou akustikou sú približne dve desiatky ľudí. Všetci majú rúška, dodržiavajú rozostupy, vyplnili formulár na dohľadanie kontaktov. Ako prvá sa na „recitale mistrzów“ (pekné slovné spojenie) predstavila s Bachovou Partitou d mol Anna Maria Staśkiewicz, sympatická koncertná majsterka známeho poľského orchestra Sinfonia Varsovia. Dlhoročným umeleckým riaditeľom tohto telesa bol, mimochodom, Krzysztof Penderecki. Sinfonia Varsovia má na konte nahrávky pre vydavateľstvá Erato či Decca s osobnosťami ako Martha Argerich, Maria João Pires či Jan Lisiecki. Keď si neskôr so záujmom na webe prezeráme projekty pre deti a mladé publikum, opäť raz zhodne konštatujeme, že sme krajina premárnených príležitostí. Piliermi Jozefovho programu sú prvé dve z Bachových Suít pre sólové violončelo a skladba Vladimíra Godára O, Crux, ktoré doplnil svojimi skladbami. Ani tu sa po koncerte nekonajú žiadne bohémske rauty, ktorými na Slovensku strašil ľudí minister. Ľudia potrebujú umenie tak, ako potrebujú dýchať, zvlášť v dnešnej dobe im môže dodať silu vyrovnať sa s nepríjemnou realitou, s ktorou sme všetci konfrontovaní. Aj v Poľsku je situácia neistá a väčšina chápe nevyhnutnosť opatrení, ktoré majú znížiť zdravotné riziká. Ale zo zoznamu partnerov a podporovateľov podujatia, na ktorom sme sa zúčastnili, je zrejmé aj to, že umenie je tu komunitná záležitosť. Misia Gdansk splnená, poriadne sa vydezinfikujeme a ideme domov.

Andrej ŠUBA


JOZEF a ANDREJ na cestách za HUDBOU III. / Jozefov epilóg

Bol to skvelý výlet. Napriek pandemickým obmedzeniam a opatrnosti, ktorá ho sprevádzala. Andrej bol mimoriadne opatrný spolucestujúci (čo bolo dobre!) a keby som nutne nepotreboval kávu, počas desaťhodinovej cesty Poľskom by sme azda ani nezastavili. Mali sme príležitosť prerozprávať množstvo tém, zhodnotiť, čo bolo, i naplánovať, čo bude. Bolo to podnetné a budeme z toho čerpať ešte dlhú dobu. V mnohých veciach sa máme od Poliakov čo učiť. Históriu a kultúru poznajú a vážia si viac než my. Dedičstvo totality a príležitostné strety s hlúposťou však máme spoločné.

Pred odchodom z Gdanska sme chceli aspoň krátko vidieť more, tak sme sa vybrali do neďalekého Sopotu. Známe turistické centrum s hotelmi, reštauráciami a kaviarničkami nám ale pripravilo krušné chvíle. Zaparkovali sme kúsok od pláže. Parkomat však fungoval len na zloté. SMS, eurá ani karta sa použiť nedali. Napriek povesti obchodníkov nám nikto z domorodcov nechcel zameniť drobné. Podobne sme dopadli pri snahe zaplatiť eurami v miestnom zelovoci. Tešili sme sa, že nám vydajú zloté, ale nedôverčivá predavačka nás poslala do „kontora“. Cítime sa ako dvojica z mafiánskeho filmu. Ťaženie mestom pokračuje. Na námestí, ktoré je zmesou historickej, socialistickej a neopodnikateľskej architektúry, je prvý bankomat pokazený. Druhý si za sumu na kávu, vodu, croissant a parkovné vypýta 6-eurový poplatok. Keď premietam, čo sme absolvovali bez toho, aby sme sa dostali k moru, začína mi stúpať adrenalín ako na včerajšom koncerte. S dvomi päťdesiatkami víťazne vchádzam do obchodu nazvaného „Žabka“. Teším sa, že nakúpim a z výdavku konečne zaplatíme parking. „Pán nemá menšie bankovky?“ Mladá predavačka z môjho výrazu pochopila, že nemá na výber, ale tvárila sa ako čašník v Štefánke v 80. rokoch. S adrenalínom, ktorý mi vydrží až do Bratislavy, kráčame s drobnými k automatu, kde si konečne vyberáme výhru. Po viac než 40-minútovom maratóne finančných transakcií si ideme s pocitom vyhratej bitky a mierne bluesovou náladou pondelkového rána vychutnať pohľad na Baltické more. Stálo to za to. More je energia a krása. Zážitok prekryje aj nedávne šťavnaté hodnotenia miestnych zvyklostí a ochoty pomôcť zmäteným turistom. Cesta za hudbou do Poľska bola fantastická a napriek epopeji s parkovacím automatom v Sopote pozitívne dojmy rozhodne prevážovali. A na fantastickú rybaciu polievku v Gdansku nezabudneme asi nikdy! Musíme sa vrátiť a veríme, že to bude čoskoro.

Jozef LUPTÁK


Festival Euro Chamber Music v Gdansku sa mal konať v júni 2020 a zúčastniť sa ho mal celý tím festivalu Konvergencie. Po presunutí na október a pretrvávajúcej pandémii sme sa rozhodli pozvanie prijať v zúženom počte - Jozef Lupták ako člen poroty a interpret, Andrej Šuba ako spoludramaturg festivalu. Cesta sa uskutočnila aj vďaka podpore Fondu na podporu umenia.