fbpx

JL turné #1 / Konvergencie Quartet & Boris Lenko

24.5.2020, 20:00, design factory

Sledujte RELIVE koncertu

Prinášame vám posledný zo série online koncertov, ktoré vám Festival Konvergencie pripravoval v čase domácej karantény a sociálnej izolácie, pretože #smevtomspolu, a zároveň bude prvý zo série koncertov Jozefa Luptáka a jeho priateľov - hudobníkov, ktoré sa budú konať po Slovensku v lete a na jeseň.

Program

Johann Sebastian Bach (1685 – 1750)
Suita č. 1 G dur BWV 1007 / Suite No. 1 in G Major BWV 1007
I. Prelude
II. Allemande
III. Courante
IV. Sarabande
V. Minuet I / II
VI. Gigue

Dmitrij Šostakovič (1906 – 1975)
Sláčikové kvarteto č. 1 C dur, op. 49 (1938) / String Quartet No. 1 in C Major, Op. 49
I. Moderato – Meno mosso

Marián Varga (1947 – 2017)
Quattro Movimenti per 4 archi (2009
I. Allegro

Astor Piazzolla (1921 – 1992)
Five Tango Sensations (1989)
I. Asleep
II. Loving
III. Anxiety
IV. Despertar
V. Fear

Interpreti

Jozef LUPTÁK – violončelo/violoncello

Konvergencie Quartet
Marián SVETLÍK – 1. husle/1st violin
Andrej BARAN – 2. husle/2nd violin
Martin RUMAN – viola/viola
Jozef Lupták – violončelo/violoncello

Boris LENKO – bandoneón/bandoneon

Koncert môžete po prvý krát podporiť dobrovoľným príspevkom

V hudbe nemá význam hrať sa na nemennosť hraníc.“ Tento výrok Mariána Vargu platí aj pre Jozefa Luptáka a jeho festival Konvergencie. Preto (opäť) Vargove Quattro Movimenti, Šostakovičove kvarteto, Piazzollove tango nuevo a Bachova suita. Hudba, ktorá sa nehrá na nemennosť hraníc, je hudba, ktorá spája. Sme vďační, že konvergenčný pocit blízkosti sa nevytratil ani v izolácii. Aj preto dnes môžeme skonštatovať, že začíname, no súčasne pokračujeme. Pokračujeme v streamovaní, ktoré nahrádzalo osobné stretnutia, začíname s turné, ktoré, veríme, bude príležitosťou opäť zažiť hudbu na koncertoch.
Ako som pokračoval v štúdiu, objavil som úplne inú dimenziu, nový svet krásy. Pocity, ktoré som pri tom prežíval, patrili v mojom umeleckom živote k najčistejším a najintenzívnejším,“ povedal o Bachových Suitách legendárny katalánsky violončelista Pablo Casals, ktorý v prvých dekádach 20. storočia diela presadil na koncertných pódiách. Bach v týchto skladbách rozširuje tradičný formový pôdorys barokovej suity o improvizačne pôsobiace prelúdium a niektorý z moderných tancov 18. storočia. Prvý z tancov, nemecký allemande, bol podľa dobových teoretikov výrazom „poriadku a pokoja“. Po ňom nasledoval kontrastný a živý courante, ktorý bol vo francúzskej verzii („courir“, bežať) aristokratickým tancom spájaným s dvorom kráľa Ľudovíta XIV. Bach však v suitách väčšinou vychádza z talianskych „correntes“, ktoré boli v 17. a 18. storočí tiež populárne. Emocionálnym centrom suít sú ušľachtilé sarabandy. Pôvodne vášnivý tanec z Iberského polostrova sa časom zmenil na pokojnú kontempláciu. „V tejto hudbe sú prítomné vážnosť, úprimnosť a zraniteľnosť pripomínajúce človeka pohrúženého do modlitby,“ charakterizoval Bachove sarabandy v 20. storočí slávny ruský violončelista Mstislav Rostropovič. Po sarabande nasleduje niektorá z módnych „galantérií“ (v Suite G dur dvojica menuetov) a cyklus uzatvára rýchly gigue. Čo robí zo Suít pre sólové violončelo fascinujúci zážitok (pre interpretov i pre poslucháčov) je Bachova schopnosť vytvoriť prostredníctvom melodického nástroja ilúziu bohatého polyfonického viachlasu. K výrazu diel prispieva i starostlivá voľba tónin, doboví teoretici každej z nich pripisovali špecifické afektívne pôsobenie. Napríklad tónina G dur bola podľa nich v hudbe vhodná na vyjadrenie pokoja, nehy a pastorálnych nálad.
Sláčikové kvarteto, ktoré sa sformovalo v dobe Haydna, Mozarta a Beethovena, ostalo aktuálne aj s príchodom moderny v 20. storočí. Skladateľom poskytovalo príťažlivý privátny priestor (nielen) na experimentovanie, do repertoárového kánonu tak prispeli Debussy, Ravel, Schönberg, Webern, Stravinskij, Ives či Bartók. Významné miesto patrí pätnástim kvartetám Šostakoviča, ktoré sú chápané aj ako skladateľova hudobná autobiografia. Sláčikové kvarteto č. 1 C dur, op. 49 (1938) je z nich jediným, ktoré vzniklo pred 2. svetovou vojnou. Skladateľ dielo komponoval po dokončení 5. symfónie a kvôli melodickosti, prehľadnej forme a optimistickému výrazu ho označil ako „Jarné“. Dielo po prvýkrát zaznelo v októbri 1938 v Leningrade. O mesiac neskôr sa tak stalo aj v Moskve, kde skladbu naštudovalo Beethovenovo kvarteto, ktoré premiérovalo ďalších trinásť Šostakovičových kvartet.
Len výnimočná hudobná myseľ dokáže pozdvihnúť jedinú malú formu ako tango na expresívny výrazový prostriedok nesmierneho rozsahu a hĺbok,“ napísal John Adams o argentínskom skladateľovi Astorovi Piazzollovi. Syn talianskych emigrantov strávil detstvo v New Yorku, do sveta hudby vstúpil v Buenos Aires. Tu sa ako 17-ročný stal členom tango orchestra. Zaujímal sa tiež o klasiku, najmä o diela Bacha, Rachmaninova, Bartóka a Stravinského, čo ho priviedlo k štúdiu kompozície u Alberta Ginasteru a v Európe u Nadii Boulangerovej. Syntézou tradičného argentínskeho tanga a kompozičnej sofistikovanosti európskej hudby tak v multikultúrnej atmosfére argentínskej metropoly vzniklo tzv. tango nuevo. Piazzolla v dvojúlohe skladateľa – interpreta sa stal jeho objaviteľom i prorokom.
V roku 1960 v Argentíne nikto nerozumel hudbe, ktorú som písal. Nebolo to tradičné tango, snažili sme sa len robiť dobrú hudbu, ktorá by bola esenciou mojej vlasti,“ povedal na jednom z európskych koncertov so súborom Quinteto Tango Nuevo. Improvizačná voľnosť, elegancia kompozičných riešení i bezprostrednosť emócií v jeho dielach dnes rovnako priťahujú jazzmanov, akým je napríklad akordeónový virtuóz Richard Galliano, klasických hudobníkov, z ktorých treba určite spomenúť huslistu Gidona Kremera, ale napríklad i čarodejníkov zo sveta elektroniky Gotan Project. Nádherná skladba Five Tango Sensations (1989) vznikla vďaka spolupráci s Kronos Quartet. Päť častí, v ktorých sa zrkadlí skladateľova skúsenosť s ťažkou chorobou z posledných rokov jeho života, nesie názvy „Spiaci“ – „Milujúci“ – „Úzkosť“ – „Prebudenie“ – „Strach“. Kritika po newyorskej premiére označila Five Tango Sensations za „dielo tragickej krásy“.

Andrej ŠUBA

„Veľmi sa teším na prvý koncert môjho turné, ktoré sme pôvodne plánovali už od začiatku mája. Celé turné bude o vzťahoch s hudobníkmi, ktorí ma sprevádzajú dlhé roky, a s ktorými máme spoločné cítenie a radosť zo spoločného hrania. Budú taktiež o mojom vzťahu s Bachovými suitami pre violončelo, na každom koncerte zaznie jedna z nich. Toto turné je pre mňa aj zdieľaním mojej vďačnosti s publikom za možnosť tvoriť hudbu. Základom našich koncertov je vždy osobná interakcia, no situácia nám zatiaľ umožňuje začať aspoň takto, na diaľku. Pokračovať budeme počas celého tohto roka a verím, že skôr či neskôr sa na koncertoch stretneme osobne.” Jozef Lupták


JL turné vzniká s podporou