fbpx

JL turné #4 / Bach & Chasidské piesne

4.8.2020, 19:00, Synagóga Liptovský Mikuláš

Podujatie na Facebooku

Program

Johann Sebastian Bach (1685 – 1750)
Suita č. 4 Es dur BWV 1010 pre sólové violončeloSuite No. 4 in E-flat Major BWV 1010
Prelude
Allemande
Courante
Sarabande
Bourée I – Bourée II – Bourée I
Gigue

Chasidské piesne / Chassidic Songs

Interpreti

Jozef LUPTÁK – violončelo/violoncello

Chasidské piesne/Chassidic Songs
Baruch Myers, spev, klavír
Miloš Valent, husle, viola
Boris Lenko, akordeón
Jozef Lupták, violončelo

Kúpiť lístok

Bachova hudba ma napĺňa pocitom nekonečného úžasu nad ľudským bytím,“ povedal legendárny katalánsky violončelista Pablo Casals a s jeho slovami sa pri počúvaní hudby Johanna Sebastiana Bacha (1685 – 1750) možno stotožniť aj po viac než troch storočiach. Casals sa významnou mierou zaslúžil o to, že skladby nemeckého barokového majstra zmenili v 20. storočí funkciu z prevažne inštruktívnej literatúry, ktorú mali v epoche romantizmu, na obdivované koncertné diela. K Bachovej hudbe sa dostal ako trinásťročný, keď si začiatkom 90. rokov 19. storočia suity náhodne kúpil s otcom v antikvariáte s hudobninami v Barcelone. Začiatkom storočia ich už uvádzal koncertne, no trvalo ďalšie tri dekády, kým v rokoch 1936 až 1939 v Paríži a Londýne po prvýkrát v dejinách tieto diela nahral. Odvtedy prestali byť Suity pre sólové violončelo záležitosťou „znalcov“, vznikli (viac či menej vydarené) úpravy pre bendžo, saxofón či marimbu, tanečníci Baryšnikov a Nurejev k ním vytvorili choreografie, rocková superstar Sting natočil video k slávnemu prelúdiu z Prvej suity, hudba Bachových suít sa objavila v Bergmanových (a mnohých iných) filmoch i v komerčných hudobných výberoch ako Bach for Babies. V roku 2007 vystúpil taliansky violončelista Mario Brunello na horu Fuji, aby vo výške 3750 metrov nad morom zahral výber zo suít a v tom istom roku sa nahrávka diel Mstislavom Rostropovičom stala v predaji na iTunes číslom jedna.

Najstarší odpis Suít pre sólové violončelo pochádza od Bachovej druhej manželky Anny Magdalény z obdobia rokov 1727—1731, no prvé tlačené vydanie sa objavuje až o sto rokov neskôr. Bach v Suitách rozširuje tradičný formový pôdorys štylizovaných tancov (allemande, courante, sarabanda, gigue) o improvizačne pôsobiace prelúdium a niektorý z „modernejších“ tancov 18. storočia (menuet, bourrée, gavota), ktorý vkladá medzi posledné dve časti. Prvý z tancov suity, nemecký allemande, bol podľa Bachovho súčasníka Johanna Matthesona (1681—1764) výrazom „poriadku a pokoja“. Po ňom nasledoval kontrastný a živý courante („courir“ znamená bežať), ktorý bol vo francúzskej verzii aristokratickým tancom spájaným s dvorom Ľudovíta XIV. Bach však väčšinou vychádza z talianskych „correntes“, rovnako populárnych v Európe 16. a 17. storočia. Emocionálne centrum suít predstavujú ušľachtilé sarabandy. Pôvodne vášnivý, podľa súčasníkov dokonca lascívny tanec z Iberského polostrova sa v priebehu dejín zmenil na pokojne plynúcu kontempláciu. „V tejto hudbe sú prítomné vážnosť, úprimnosť a zraniteľnosť pripomínajúce človeka pohrúženého do modlitby,“ charakterizoval hudbu Bachových sarabánd v 20. storočí Rostropovič a podobné kvality zmieňuje i skladateľov prvý životopisec Philipp Spitta (1841—1894). Po sarabande nasleduje niektorá z módnych „galantérií“ francúzskeho pôvodu (už zmienené menuet, bourrée alebo gavota) a suitový cyklus uzatvára rýchly gigue. Francúzsky názov pochádza z anglického „jig“, ktoré je výpožičkou zo starofrancúzskeho „giguere“ (tancovať). Čo robí zo Suít pre sólové violončelo pre interpretov i poslucháčov fascinujúci zážitok je Bachova schopnosť vytvoriť prostredníctvom melodického nástroja „ilúziu“ bohatého polyfonického viachlasu, nehovoriac o expresii, ktorú skladateľ dosahuje s jediným nástrojom v rámci zdanlivo schematicky sa opakujúcich dvojdielnych tanečných foriem. A čo spája hudbu Johanna Sebastiana Bacha a piesne Chasidov? Nepochybne život s vierou, ktorý si bez hudby nemožno predstaviť. Výstižne to vyjadril známy americký dirigent Leonard Bernstein: „Pre Bacha bola hudba náboženstvom, jej písanie aktom viery a predvádzanie liturgiou. Každý tón bol venovaný Bohu, nikomu inému. A toto platí pre všetku jeho hudbu, bez ohľadu, z akých svetských pohnútok vznikla.

Andrej ŠUBA

viac chasidských piesní

Po takmer desiatich rokoch projektu Chasidské piesne je pre mňa stále najsilnejším momentom stretnutie s mojimi priateľmi – Borisom, Milošom a Baruchom – pri spoločnom skúšaní a hraní. Aj moja osobná náklonnosť k tejto hudbe je rovnako silná ako na začiatku, keď som ju spoznával, ak nie silnejšia. Stretnutie hudby a komunikácia, ktorú spolu zažívame, je výnimočné. Chasidské piesne zachytávajú veľkú časť historických súvislostí stredoeurópskeho regiónu, ktorého sme súčasťou. Nielen židovskej komunity ako takej, ale aj kultúry a sveta okolo nás. Hovoria k nám, pociťujeme k nim blízkosť a sympatie, pretože sa s nimi vieme identifikovať. Pre naše prvé CD Chassidic Songs napísal náš priateľ Juraj Kušnierik (ktorý v roku 2015 náhle zomrel) toto: „Chasidské piesne sú cestou od veľmi starého k úplne novému, od folklóru k džezu, od hlbokej sakrálnosti k profánnej každodennosti, cestou zo svätyne synagógy na nádvorie pohanov. Z tej cesty vidieť pokojnú, takmer romantickú krajinu, ale aj úzkosť vzbudzujúce priepasti. Oddychujeme na vrcholoch hôr, unikáme z údolí tône smrti. Je to krásna a dobrodružná cesta.“ Juraj tu už nie je, ale naše dobrodružstvo s chasidskou hudbou a so životom ako takým pokračuje. Dobrodružstvo, ktoré je plné radosti, pokoja, ale aj úzkosti a strachu. Nech sa Vám to všetkým dobre počúva. Bol by som rád, Juraj, keby si to mohol počuť aj ty…

Jozef LUPTÁK

Keď som premýšľal, kde by som rád hral v rámci môjho turné, Synagóga v Liptovskom Mikuláši bola jednou z prvých volieb. Je to fascinujúce miesto, kam netradičné spojenie Bachovej hudby spolu so židovskými melódiami chasidov v našom spracovaní Chasidských piesni úplne patrí. Okrem toho, Liptov mi je veľmi blízky aj osobne – chodíme sem s rodinou dlhé roky, máme tu svoje miesto, pravidelne hrávam v krásnom GrandCastle v Liptovskom Hrádku, toto miesto mi jednoducho prirástlo k srdcu.” Jozef Lupták


JL turné vzniká s podporou