máj 2023
Festival Konvergencie vycestoval koncom apríla do Ríma. Najskôr učiť na majstrovských kurzoch (Jozef Lupták – violončelo), potom spoznávať Festival Concertando, ktorý sa konal 27. – 30. apríla 2023 (Ivica Horáková a Zuzana Číčelová – tím festivalu Konvergencie). O našej ceste sme sa rozhodli napísať cestovateľsko-kultúrnu reportáž. Texty písali Jozef Lupták a Ivica Horáková, fotografie vybrala Zuzana Číčelová. Ak radšej počúvate, než čítate, môžte si vypočuť audio reportáž z festivalu v podcaste Continuo. Zmestilo sa tam viac zážitkov ako do blogu.
Nedeľa 23. apríla 2023
Jozef:
Dnes sa vstávalo pomerne ťažko, aj keď let nebol priskorý. Moje nohy dotancovávali posledné takty valčíkov a mazúrok z venčeku našej dcéry Elišky, ktorá to spolu so spolužiačkami a spolužiakmi parádne roztočila na bilgymáckom parkete.
Na letisku vo Viedni sme sa stretli s mojimi študentkami Nikolou, Aničkou a Lolou. Ešte skôr, ako sme sa s našimi štyrmi violončelami dostali cez bezpečnostnú kontrolu, mieril ku mne ďalší violončelista Julian Arp, ktorý je tiež hudobníkom na festivale Concertando (a zároveň profesorom na Hudobnej univerzite v Grazi).
Takže linka Ryanair do Ríma dnes zažila 5 violončiel spoločne s violončelistami a violončelistkami na palube. A Ryanair opäť nesklamal. Do Ríma sme odleteli s 80 minútovým meškaním. Pristáli sme tvrdo, ale isto. Spoločný obed s Claudiom Trovajolim – klaviristom a riaditeľom festivalu aj kurzov a violistom Brunom Boanom zo sicílskej Katánie nám s dievčatami dodal energiu na celé popoludňajšie cvičenie, prípravu na kurzy, skúšky novej skladby i koncerty.
Čakajú nás dni plné spoznávania talianskej, no najmä rímskej kultúry, hudobníkov, ľudí, mesta, jedla, nových skladieb a zdokonaľovania vlastného interpretačného umenia. Dievčatá sa do toho pustili s vervou a odhodlaním. Pred novou skladbou mali síce oprávnene veľký rešpekt, ale nedali sa premôcť prvotným strachom či obavami. Bolo to violončelové kvarteto napísané študentom školy Avelitom Johnom Burgosom, na pôde ktorej sa kurzy aj festival Concertando konali.
Od večera sa zo mňa okrem pedagóga a interpreta stáva na päť dní aj zabezpečovateľ taxi služby, keďže študentky bývajú na Slovenskom inštitúte, ktorý je od školy vzdialený 25 minút autom a je to vzhľadom k ich veku najbezpečnejšia forma transportu.
Pondelok 24. apríla 2023
Začal sa kolotoč: kurzy – skúšky – korepetície – stretnutia – doťahovanie príprav na koncert študentov v Reprezentačných priestoroch Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Taliansku a Slovenského inštitútu v Ríme, ktorý sa koná v spolupráci s Festivalom Concertando.
Dopoludnia sme mali kurzy od 9.30 a poobede sme pokračovali v kurzoch i v skúšaní novej skladby Variácie pre 4 violončelá od už spomínaného mladého skladateľa Avelita Johna Burgosa, študenta školy Pontificio Instituto di Musica Sacra. Je to pomerne veľká výzva pre moje študentky. Veľmi pekné variácie na tému Edvarda Griega sa snažili naštudovať spolu s mladým talianskym violončelistom Patriziom Parrillom. Išlo to pomaly, ale isto. Mne sa začínajú skúšky na festivalové koncerty až v utorok, a tak sa celý pondelok niesol v duchu kurzov a skúšky Variácií.
V zvyšnom čase som sa venoval aj vlastnej príprave na Mendelssohnove Sláčikové okteto, Brahmsove Sexteto a Pärtovu skladbu Fratres vo verzii pre 4 violončelá, ako aj vlastným skladbám na prvý koncert festivalu.
Utorok 25. apríla 2023
Utorok prebiehal podobne ako pondelok, aj keď sme sa tu už cítili viac doma. Okrem mojich študentiek som učil aj výborných talianskych študentov – Schubertove Klavírne trio Es dur a Dvořákove Trio „Dumky“. Popoludní sme skúšali Brahmsa aj Mendelssohna.
Kurzy a skúšky vystriedali kulinárske zážitky – rímske carbonara alebo caccio e pepe nemôžu chýbať, rovnako aj espresso alebo capuccino. Nedá sa popísať, aké je dobré.
V utorok večer po dlhom dni som sa vybral sám na nočnú prechádzku do Trastevere, úžasne živej a mladými ľuďmi, turistami, ale i Talianmi zaplnenej štvrte. Kaviarničky, reštaurácie, gelatérie, bary v každej uličke… Živé, farebné a veselé. Keď som chcel ísť naspäť, pri jednom stolíku v bočnej uličke v milej malej reštaurácii som stretol Daniela Rowlanda a Juliana Arpa, ktorí práve večerali a popíjali skvelé Primitivo. Aká je pravdepodobnosť, že v Ríme stretnete priateľov – kolegov, s ktorými hráte na festivale, bez toho, aby ste sa dohodli, v úplne inej štvrti ako bývate? Takmer žiadna – a napriek tomu sa to stane. Milujem tieto momenty prekvapenia a utvrdzujú ma v tom, že náhody sa nestávajú. Výborným vínom sme tak spoločne uzavreli ďalší bohatý deň.
Ivica:
Musím vstúpiť do Jozefových myšlienok. My sme sa s ním totiž dohodli, že sa stretneme na námestí Piazza Navona, ktoré má bezmála 22 tisíc metrov štvorcových, no neudali sme presný čas ani miesto. A zrazu sme kráčali oproti sebe. Je to síce menšia, ale milá náhoda.
Streda 26. apríla 2023
Jozef:
Pokračovali sme s prípravou na koncert. Prvú generálku sme spravili v škole, keďže pred koncertom som nemohol byť v Reprezentačných priestoroch Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Taliansku a Slovenského inštitútu v Ríme kvôli skúške Mendelssohnovho Okteta a skladby Fratres od Pärta.
Generálka dopadla k spokojnosti všetkých. Počas kvarteta nás pani vrátnička Gabriella, pred ktorou má celá škola veľký rešpekt, prišla vyhodiť z triedy, pretože sa v nej malo konať vyučovanie zboru. Vtrhla do našej miestnosti s takou razanciou a s naliehavou potrebou vyhodiť nás, že som patrične rozrušený jej správaním vyjadril svoje pocity (Ivica: inak povedané – regulárne kričal). Takže napriek tomu, že sme sa zbalili a vyšli von, pani Gabriella našla pre zbor inú triedu a my sme dokončili generálku na tom istom mieste.
Za túto svoju reakciu som sa nechtiac stal hrdinom medzi študentmi, ktorí boli na nádvorí svedkami tejto udalosti a dávali mi to najavo úsmevmi a zdvihnutými palcami. Rozrušený Patrizio (čelista v kvartete) mi ďakoval a tlmočil vďaku všetkých študentov, ktorí sa denne trápia nevyspytateľnou Gabriellou.
Ivica:
Doplním len, že pani Gabriella bola potom na Jozefa nesmierne milá. Od incidentu ho vždy srdečne zdravila.
Jozef:
Popoludní som mal skúšky. Študentky z kurzov si išli pozrieť mesto. Napriek intenzívnemu programu sa o to snažili každý deň.
Večer dievčatá a ďalších študentov čakal koncert. Som nesmierne vďačný za to, že Slovenské veľvyslanectvo a Slovenský Inštitút v Ríme poskytli priestor študentkám a študentom nielen zo Slovenska, ale aj ďalším účastníkom kurzu či študentom školy. Koncert bol veľmi farebný, rôznorodý a rád konštatujem, že moje študentky i všetci ďalší študenti, klaviristi, huslistky a violončelista, hrali výborne a podali skvelé výkony. Publikum, ktoré prišlo naozaj v hojnom počte, to mimoriadne ocenilo, vrátane pani veľvyslankyne Karly Wursterovej a riaditeľa Slovenského inštitútu Petra Feranca. Po koncerte nasledovala menšia recepcia, kde sa ľudia ešte dlho rozprávali a popíjali víno v príjemnej, takmer konvergenčnej atmosfére.
Štvrtok 27. apríla 2023
Jozef:
Dnes sa začali oficiálne festivalové koncerty a ja som hral hneď na prvom. Podelili sme si ho s vynikajúcimi Danielom Rowlandom a Paolom Andriottim. Každý z nás zahral sólovú skladbu. Daniel Sonátu Pēterisa Vasksa napísanú pre neho a Paolo hral Concerto Rotondo Giovanniho Sollimu. Ja som sa ocitol medzi týmito skladateľskými velikánmi a pripadal som si trochu ako Alenka v Krajine zázrakov. Obidve sólové kompozície sú fantastické a zazneli vo vynikajúcej interpretácii. Verím, že si ich vypočujeme aj v Bratislave. O to viac ma potešila srdečná a veľmi pozitívna spätná väzba na moje tri skladby, ktoré som uviedol. Koncert bol o 12.00 hod. na obed, ale netrpel nízkou návštevnosťou. Prišli študenti, pedagógovia školy, a dokonca aj moje tri študentky, ktorým sa už oficiálne skončili kurzy. Bola to silná meditácia hudbou a ja som odchádzal na ďalšiu skúšku naplnený silnou hudbou Vasksa a Sollimu a zároveň radosťou z toho, že aj moja hudba komunikovala ľudom niečo podstatné. Verím, že aj nádejné.
Poobede ma čakala skúška môjho študentského violončelového kvarteta už priamo v koncertnej sále. Okrem kvarteta zahrá Anna Marie Kozáková aj Elégiu Gabriela Faurého. Život vo veľkomeste ako Rím dá niekedy človeku poriadne zabrať. Až 45 minút sme nevedeli nájsť taxík pre kurzistky. Musel som poprosiť Claudia o pomoc. Nakoniec sa to podarilo, aj keď sme boli nútení zobrať dva obyčajné taxíky, lebo 3 študentky a 3 violončelá… Na skúšku sme meškali 30 minút, ale keďže všetci, čo po nás skúšali týmto momentom rozumejú, nechali pre dievčatá dostatok času na generálku a uskromnili sa s menším časom pre nich samých. Krásne gesto profesionálov voči študentom.
Ivica:
Pred večerným koncertom sme sa so Zuzkou pripojili k nášmu slovenskému tímu. Po spoločnej večeri sme sa ohromne tešili na koncert.
Jozef:
Koncert dopadol výborne, dievčatá mali ďalšiu silnú skúsenosť. V krásnej sále na významnom festivale medzi významnými umelcami. Skladateľ Avelito John Burgos bol spokojný a aj ľudia ocenili ich vystúpenie. To samozrejme veľmi poteší a dodá veľa sebavedomia.
Ivica:
Náš prvý večerný koncert bol asi najvýraznejší zážitok z pohľadu sledovania produkcie festivalu. Vo štvrtok bol taký pestrý a rôznorodý program, že bolo občas náročné spracovávať ho. V ten večer Jozef nehral, ale inak sa na pódiu vystriedalo množstvo hudobníkov a hudobníčok. Boli tam inštrumentálne, vokálne, vokálno-inštrumentálne skladby. Duá aj ansámble. Monteverdi, Rachmaninov, Beethoven aj Piazzolla. V úvode koncertu sa predstavili absolventi kurzov. Tento koncept sa na festivale niekoľkokrát zopakoval. Niesol názov Overtúra. Študenti a študentky zahrali jednu až dve skladby, prevažne od skladateľov z Inštitútu, čo je ďalšia skvelá vec. Koncert bohatý, pestrý, ohromne dlhý bez pauzy, s výbornými umelcami a umelkyňami a v konečnom dôsledku skvelými dielami bol naším prvým. Prekvapilo ma, že na cirkevnej pôde, resp. na festivale sponzorovanom Vatikánom, huslista Daniel Rowland rozšafne predvádzal Piazzollove tangá.
Piatok 28. apríla 2023
Jozef:
Dopoludnia pokračovalo moje učenie tria, ale konečne som mal čas aj na popoludňajšiu prechádzku v nádhernom parku Vily Pamphylia, kde som si dal aj obed a kávu v miestnom eko-bistre. Nabitý príjemným slnkom som pokračoval v príprave na koncerty individuálne. Popoludní odchádzajú dievčatá naspäť na Slovensko a mne veľmi dobre padne, že na letisko ich odprevadia Ivica so Zuzkou a ja si môžem pocvičiť na cello.
Ivica:
Veľmi ma mrzelo, že sme nestihli detský koncert v škole – Karneval zvierat od Camilla Saint-Saënsa. Detské koncerty sú moje obľúbené. Ale ten o štvrtej sme už stihli. Bola to Meditácia – Bachove, teda vlastne Goldbergove variácie upravené pre sláčikové trio Dmitrijom Sitkovetskym. Došlo k zmene huslistu. Koncert odohral napokon Daniel Rowland. A zaskočil výborne. O dôvodoch sa dozviete viac v podcaste Continuo.
Večerný koncert bol opäť dlhý. Ravel, Poulenc, Scannavini, a potom úplná bomba. Sr Narjis Henti – rádová sestra, speváčka a zbormajsterka. V bulletine som si o nej prečítala, že sa narodila v Iraku, v Bagdade. Trochu ma to prekvapilo, ale nie viac ako to, že som rozumela jej talianskemu životopisu. No a potom začala spievať. Bola to anonymná pieseň – Rozhovor Márie Magdalény a Ježiša. V aramejčine. Znelo to ako islamská modlitba. Sprevádzal ju hráč na oud Yousef Nenos. Celý čas som užasnuto vnímala jej spev. Dáma v habite rádovej sestry spieva pieseň z Mezopotámie. Claudio Trovajoli, riaditeľ festivalu, nám do podcastu povedal, že pani Henti je aj výskumníčka a prepisuje tieto staré skladby. Kto vie, ako by prijali jej spev v Bagdade v súčasnosti. Nikdy v mojom živote by mi nenapadlo, že rádová sestra bude reprezentovať silný feministický symbol. Claudio prezradil, že v júni ide späť do Bagdadu skúmať a zapisovať. Pre mňa je veľkou hrdinkou. Potom nasledovala pieseň Franza Schuberta Smrť a dievča vo veľmi dobrej interpretácii Davida Maria Gentileho z Instituto di Musica Sacra. Záverečná skladba Georga Crumba Black Angels ma opäť v programe festivalu prekvapila. Claudio Trovajoli mi vysvetlil, že to, čo hrajú, schvaľuje prezident Inštitútu – kňaz, ktorý vždy pred koncertom rozpráva o hudbe. Počas dňa sme ho videli v škole aj s mopom v ruke, na čo veselo zareagoval, že treba vždy robiť to, čo je potrebné. Občas aj utrieť podlahu. Hudobníci hrali perfektne. Temné zvuky v trinástich obrazoch z Temnej zeme zneli nesmierne pôsobivo.
Sobota 29. apríla 2023
Jozef:
Sobota bola plná doobedňajších skúšok. Skúšanie diel Mendelssohna, Pärta aj Brahmsa, to predsa len ide o niečo pomalšie, keďže súčasťou ansámblu sú aj študentky a študenti. Je to však skvelý nápad, výborná škola pre nich a my skúsenejší im radi poskytneme priestor. Máme možnosť sa nielen podeliť o naše poznatky, ale učíme sa vzájomne tieto nádherné skladby poznať do ešte väčšej hĺbky.
Večer nás čakal koncert z diel Pärta – Fratres a Mendelssohna — Okteto. Pre Fratres sme vymysleli novú choreografiu, a keďže mne pripadol hlas Boží, držaná kvinta, ktorá prichádza a odchádza s drámou harmónie, ktorá sa deje nado mnou, tak túto hudobnú ideu sme chceli preniesť aj do môjho pohybu. Vymysleli sme teda spôsob, ako kráčať s violončelom a hrať. Nie je to úplne jednoduché, ale ide to. Poistil som sa posilňovacou gumou, s ktorou som si zavesil violončelo na krk. Bola až tak výrazne žltá, že nápad venovať Fratres Ukrajine s modrým šálom od Juliana bola tá najprirodzenejšia vec. Vystúpenie bolo silné a myslím, že názov Fratres (Bratstvo) dostal v tento večer ďalšie významy. Mendelssohn nás pozdvihuje k radosti. Bodka prišla po koncerte v neďalekej najvychýrenejšej carbonara reštaurácii.
Ivica:
Sobotný koncert popísal Jozef veľmi presne. Obzvlášť Fratres, ktoré bolo hlbokým zážitkom pre zaplnenú sálu Sala Accademica na Piazza Sant´Agostino. V rámci študentskej Overtúry sme počuli výbornú skladbu Ave Regina Caelorum študenta kompozície na Inštitúte Branimira Novokmeta. Záverečné Okteto, op. 20 Felixa Mendelssohna-Bartholdyho bolo krásne interpretované a študentky a študenti s profesionálnymi umelcami skvele hrali.
Nedeľa 30. apríla 2023
Jozef:
Dopoludnia opäť skúšky, popoludní balenie na zajtrajší ranný skorý vlak do Cremony a presun do sály. Dnes v Ríme prší, a tak krátka prechádzka centrom pred generálkou skončila totálnym premočením. Moje obľúbené Brahmsovo Sexteto B dur je krásnym darčekom na záver a Dvořákove Klavírne kvinteto A dur, op. 81 je ďalšou skladbou, ktorú určite raz budeme počuť aj na Konvergenciách.
Ivica:
Záverečný koncert začínal už o 19.00 (ostatné vždy po 20.30). Huslista Andrej Bielow viedol Brahmsove Sexteto v svižnom tempe a inak, ako sme naň zvyknutí na Konvergenciách, ale bola to pozoruhodná interpretácia. Potom nasledovali piesne Wagnera WWV 91 v podaní oceňovanej talianskej sopranistky Angely Nisi, ktorá pravidelne účinkuje v prestížnych operných a koncertných sálach nielen v Taliansku, ale aj vo svete (napr. Opera Sao Paulo v Brazílii). Jej spevácky prejav charakterizovala dokonalá technika, hĺbka vnútorného prežitia a mimoriadna schopnosť vystihnúť náladu a charakter piesní.
Na záver znelo Dvořákove Klavírne kvinteto A dur, op. 81, ktoré patrí k najhranejším skladbám svetovej komornej hudby. To si už Jozef prisadol do publika a nechal klavírnu stoličku na pódiu violončelistovi Julianovi Arpovi.
Jozef:
Finálne stretnutie u Claudia Trovajoliho doma, príjemná atmosféra a fenomenálne talianske jedlo pripravené Giorgou – Claudiovou manželkou, je najlepšou bodkou za týmto intenzívnym rímskym týždňom.
Epilóg / pondelok 1. mája 2023 – utorok 2. mája
Jozef:
Len 3,5 hodinový spánok sa podpísal na mojich ranných pocitoch. Rýchlovlak do Cremony bol 1. mája poloprázdny, a tak som v ňom mal príjemný čas na oddych i napriek tomu, že išiel rýchlosťou 300 km/h.
Stretnutie s Fernandom Limom v Cremone bolo ďalším veľkým zážitkom. V priebehu niekoľkých hodín som ich zažil rovno dva. Dá sa povedať, že to boli zázraky.
Som rád že sa ku mne v Ríme pripojili aj Zuzka s Ivicou! Veľmi ma to potešilo a pridalo to k pobytu v Ríme špeciálny rozmer. Vzniká tak veľmi prirodzené prepojenie festivalov Concertando a Konvergencií.
V Cremone som u môjho majstra violončela Fernanda Limu strávil niekoľko hodín. A kým on majstroval na mojom milovanom nástroji, ja som 3 hodiny ležal na jeho diváne v ateliéri á la Stradivari. Unavený a s bolesťou žlčníka som ledva sledoval, čo Fernando sústredene robí. Potom sa však stalo niečo neuveriteľné. Fernando vyčistil violončelo, vyretušoval mnou odrazené kúsky laku/oleja, vybral a vyčistil dušu, vybrúsil hmatník, zložil a narovnal kobylku, vyčistil jej nožičky a vyretušoval miesta pod nohami kobylky, kde sa odlepil a poškodil lak, vyčistil celé violončelo zvláštnou bielou mastičkou. Na záver vymenil bodec, ktorý sám vytvoril, vymyslel a vystrúhal s tzv. železného dreva. Je to najtvrdšie a najsilnejšie drevo, ktoré existuje. Pracoval sústredene a pomaly viac ako 6 hodín!!!
Skončil približne o 20.45. Vzal som violončelo a začali sme skúšať zvuk. Asi po 10 minútach hrania som mal pocit, že som sa vyliečil a bolesť žlčníka ustúpila. Začal som prejavovať nadšenie a radosť. Ten zvuk bol otvorený, slobodný. Či vo forte alebo v piane. Mal celé spektrum plných a zvučných alikvot a tón doznieval ako v katedrále. Normálne ma to postavilo na nohy. Vždy, keď prídem k Fernandovi, tak to je o niečo lepšie, ale teraz urobil 2 míľové kroky. Svoj drevený bodec si chce dat patentovať, lebo nikto na svete zatiaľ takýto bodec nevymyslel. Zatiaľ ho máme dvaja. Robert Cohen a ja.
Tešil som sa síce na spoločnú večeru, ale pochopiteľne som uprednostnil posteľ a teplý čaj. Napriek vyčerpaniu som bol spokojný a šťastný. Ranné vstávanie bolo drastické, vonku tma, pršalo ako z krhly. Cítil som sa trochu ako v Bedároch na neviem koľkej strane.
Teraz stojíme v rannej zápche na diaľnici a ja sa modlím, aby sme stihli Ryanair do Bratislavy. Stále prší a vonku sa začína brieždiť.
A je tu ďalší zázrak! Po 55 minútovej zápche na diaľnici v taxíku, spôsobenej prevráteným kamiónom, predsa len stíham lietadlo. Je 50 minút pred odletom. V pokoji prechádzam cez bezpečnostnú kontrolu, dokonca si na rozlúčku dávam espresso. Lietadlo odchádza načas. Život je plný menších, či väčších zázrakov. My sme ich zažívali za posledných 9 dní na dennej báze hojne.