november 2022
„Janáček jest hudební podivín: dovede napsati skladby krásné a dojímavé, vyznačující se zvláštní originalitou, ale z jeho pera vyšlo i mnoho komposic nehotových, načrtaných a nadhozených, jež jiný skladatel by jen tak nepropustil,“ napísal v roku 1924 v knihe O proudech v soudobé hudbě Josef Bartoš. „Může velké umění stárnout?“, pýta sa Tomáš Sedláček v rozhovore Milana Kunderu. „Jeho krása nestárne. Ta možná roste. Ale jeho novost stárne. Jeho umělecká svůdnost stárne. Jeho inspirativnost se oslabuje. Tehdy bylo rozhodnuto, Janáček bude vždycky vypadat trochu jako ten, kdo přišel po jiných, a ne jako ten, kdo otvíral cesty,“ odpovedá slávny spisovateľ narážajúc na skutočnosť, že „modernosť“ hudby Leoša Janáčka (1854 – 1928) nebola v skladateľovej domovine počas jeho života dostatočne docenená. S Milanom Kunderom možno súhlasiť, no krása ani novosť možno nie sú najdôležitejšie atribúty pri nazeraní na tvorbu moravského majstra. Veľké umenie nestarne, pretože ostáva pravdivé a inšpirujúce. Potvrdil to aj 8. ročník medzinárodného operného a hudobného festivalu Janáček Brno, ktorého dva koncerty sme s Jozefom Luptákom, Leou Majerčákovou, grafičkou Zuzanou Číčelovou a Ivicou Horákovou navštívili v novembri.
Festival Janáček Brno sa za niekoľko rokov existencie dokázal zaradiť medzi sviatky hudby, ktoré si pravidelne všíma zahraničie. Už v roku 2018 získal prestížnu cenu The International Opera Award. Zahraničný záujem o Janáčka má svoju históriu. Tvorca, ktorého osobitá hudobná poetika sa naozaj nepresadzovala ľahko, si v 2. polovici 20. storočia získal na medzinárodnej scéne viacero vplyvných zástancov. Za všetkých spomeniem legendárneho austrálskeho dirigenta Charlesa Mackerrasa, skladateľovho britského životopisca Johna Tyrella či už zmieneného, v zahraničí žijúceho českého spisovateľa Milana Kunderu. Mimochodom, na Mackerrasových nahrávkach Janáčkových opier pre label Decca sa viackrát objavujú mená Petra Dvorského a Lucie Popp. K udržiavaniu povedomia o Janáčkovom diele v medzinárodnom priestore aktuálne prispievajú kvalitne pripravené edície jeho diel vydavateľstva Bärenreiter, ktoré pripravuje Jiří Zahrádka. Festival Janáček Brno ponúkol aj tento rok okrem opier viacero orchestrálnych, komorných koncertov i piesňových recitálov. V rámci nich sa domácemu i zahraničnému publiku predstavili elitní českí interpreti: dirigenti Jakub Hrůša, Tomáš Hanus, Tomáš Netopil, klaviristi Jan Jiraský a Ivo Kahánek, huslista Josef Špaček, ale aj v zahraničí vysoko cenení pokračovatelia tradícií českej kvartetovej školy: Haasovo a Zemlinského kvarteto. Koncert Zemlinského kvarteta z diel Góreckého, Janáčka a Čajkovského sme navštívili. V historických priestoroch secesnej vily Löw-Beer, niekdajšieho sídla textilných magnátov, podala štvorica hudobníkov inšpirujúci výkon. Vrcholom koncertu bolo Janáčkovo Sláčikové kvarteto č. 1 „Kreutzerova sonáta“, veľmi sme si ale užili aj Góreckého Sláčikové kvarteto č. 2 „Quasi una Fantasia“ – dielo, ktoré premiéroval Kronos Quartet. Na koncert Zemlinského kvarteta sme sa Jozefom dostali tak trochu protekčne, lístky boli totiž niekoľko týždňov vopred beznádejne vypredané, pričom mnohé z miest obsadili zahraniční návštevníci. Reprezentatívny výber z Janáčkovej tvorby v programe festivalu Janáček Brno doplnili viaceré dramaturgické rarity, napríklad opera Plameny od Erwina Schulhoffa (1894 – 1942), skladateľa židovského pôvodu, ktorého život sa predčasne skončil v koncentračom tábore.
K pozitívam zdanlivo monotematicky zameraného podujatia patrí pestrosť dramaturgie, ktorá dokáže osloviť aj „neklasické“ publikum. Do tejto skupiny koncertov patrilo vystúpenie Ivy Bittovej a Brno Contemporary Orchestra, ale napríklad aj folklórny koncert. Sympatická je tiež intenzívna spolupráca festivalu so vzdelávacími inštitúciami, brnianskym konzervatóriom a Janáčkovou akadémiou múzických umení. Práve študentov JAMU spolu so Zborom opery Národného divadla Moravskoslezského a tenoristom Alešom Brisceinom, ktorý dirigoval Jakub Klecker sme si vypočuli v programe z duchovných diel Janáčka a Igora Stravinského. Koncert sa uskutočnil v Bazilike Nanebovzatia Panny Márie, kde Janáček pôsobil. Študenti JAMU so cťou naštudovali náročnú Stravinského Omšu (!) a získali za to zaslúžený aplauz. Festivalu Janáček Brno sa za relatívne krátky čas existencie podarilo to, čo sa, žiaľ, v podobnej miere nepodarilo žiadnemu slovenskému festivalu klasickej hudby. Inovatívna dramaturgia, medzinárodná pozornosť, zahraničné publikum, domáca podpora, to všetko ďalej zvyšuje exportný potenciál českej hudby. K výsledku prispievajú aj zdanlivé maličkosti: prehľadná moderná webová stránka, kvalitné tlačové materiály, podcast alebo hoci recepty Janáčkovej kuchárky. „Bratislava se mi zalíbila (…) Krásné staré město, bystrý Dunaj…,“ napísal Leoš Janáček v liste Kamile Stösslovej. Komorná hudba Leoša Janáčka bude znieť na Konvergenciách v marci 2023. Viac informácií už čoskoro.
Andrej ŠUBA
Cesta na festival Janáček Brno 2022 sa uskutočnila aj vďaka podpore Fondu na podporu umenia.