SPÁJANIE JE ESENCIOU KONVERGENCIÍ. VYSKÚŠALI SME TO VO FÍNSKU, FUNGUJE!

Festival Konvergencie oslavuje tento rok 20. výročie a jeho riaditeľ Jozef Lupták s celým tímom sa rozhodli, že nastal čas na presun. Neľakajte sa, čítajte ďalej. Koncom roka prijal pozvanie na festival komornej hudby v Kuhmo vo Fínsku a na spoločnom tímovom stretnutí vyslovil platonické želanie ukázať nám, ako funguje jeden z najväčších festivalov komornej hudby v Európe. Prednosťou nášho tímu vždy bola schopnosť realizovať sny a hľadať cesty k ich uskutočneniu. Bolo jasné, že do Fínska vycestujeme. Vďaka Festivalu Konvergencie, podporenému grantu z Fondu na podporu umenia, vďaka našej túžbe spoznávať iné festivaly a vďaka žiarivým schopnostiam organizácie sme sa 19. júla 2019 vybrali na cesty pripravení pozorovať spoznávať, stretávať, počúvať a najmä – vyniknúť. Prakticky v deň príchodu sa ukázalo, že sme na správnom mieste so správnymi očakávaniami a cieľmi.

Hlavná manažérka Lea networkovala od prvej chvíle s manažmentom festivalu, s dobrovoľníkmi a domácimi. Pri rannom rozcvičkovom triatlone sa zoznámila s vernými návštevníkmi festivalu, porozprávala im o Konvergenciách a prekvapilo ma, ak by ešte v tejto chvíli nemali letenky na jeseň do Bratislavy. Zo všetkého sa dá zobrať ponaučenie, Lea už vie, že vizitky treba nosiť aj v plavkách. A to si píšte, že ich tam už nosí.

Dramaturg Andrej bol jediným mužom v tejto partii, preto sme chápali jeho potrebu v rámci „voľného času”, kým zvyšok tímu ladil komorné cykly na poradách, navštevovať skúšky hudobníkov. Jeho bonmoty v kombinácii s neuveriteľným muzikologickým rozhľadom v prestávkach koncertov osviežovali aj hudbou a nekonečnými dňami vyčerpané kolegyne.

Autorka grafickej identity Festivalu Konvergencie ‒ Zuzka si vypočula pri opekaní jeleních špekáčikov narodeninovú pieseň v medzinárodnom zložení umelcov komornej hudby. Jej upokojujúca prítomnosť a bystré pozorovacie schopnosti, ktoré si na nej nesmierne ceníme, v Kuhmo vykvitli vo fascinujúcu orientačnú schopnosť a je úplne jasné, že sa v jej prítomnosti nikdy nestratíme. Ako vo svetovom dizajne, tak vo svetových mestách, Helsinki nevynímajúc. Vďaka tričkám s jej grafikou si nás čítalo celé Kuhmo.

Vzťahy s verejnosťou, novinármi, ale aj s publikom a ich budovanie má v rámci nášho festivalu počas roka na starosti Ivana. Nie nadarmo. Poriadne si všímala spôsoby, akými komunikuje svoj festival Kuhmo, pýtala sa výkonnej riaditeľky Sari Rusanen na to, akými spôsobmi pracujú s festivalom a ako komunikujú s verejnosťou. Aké majú publikum a aj to, čo na nich najviac „zaberá“. Odpovede vieme, ale vám ich nepovieme. Hlavne preto, že festival Kuhmo stojí za to a vycestovať za ním je tá najlepšia investícia, akú môžu festivaly komornej hudby urobiť. Vie to aj Ivana, kráľovná jemného humoru a citlivej komunikácie.

Backstage manažérka Ema za nami priletela o deň neskôr, čo v preklade znamená, o týždeň zážitkov. So striedavými neúspechmi sme sa snažili zreprodukovať situačný humor, ktorý sme za predchádzajúcich 24 hodín zažili. Bolo to intenzívne. Rovnako ako svadba, z ktorej na festival priletela. Stihla však 11 koncertov (z našich 13, ak počítam aj koncert akadémie hudby na ktorý som sa vybrala sama – 14) a vkusne a nápadito zasahovala do tímových rozpráv.

V rámci programu, ktorý sme za štyri dni festivalu stihli, sme mali možnosť počuť riaditeľa Konvergencií Jozefa Luptáka v rámci štyroch koncertov. Hral tak vynikajúco, až som si dokonca vyhľadala jeho životopis v bulletine. Ukázalo sa, že aj tam spomína svoj dream team Konvergencií, takže ak sa aj v publiku nachádzali zmätení návštevníci, ktorí zaregistrovali skupinku ľudí v tričkách iného festivalu, našli odpovede na nevyslovené otázky priamo v bulletine. Hudobný publicista Andrej sa k jeho výkonom vyjadril pochvalne a predostrel podozrenie, že sa vynikajúci violončelista zlepšuje.

Pre mňa osobne to bol zážitok storočia. Nielen preto, že som bola prvýkrát po šiestich rokoch skutočne niekde naplno a sama, ale najmä preto, že som mala možnosť vidieť, čo som videla, zažiť, čo som zažila. Festival v Kuhmo je neuveriteľný. Priestor, ktorý má, je obrovský. Keď človek príde osobne na to miesto, pochopí prečo. Nič sa na seba netlačí, všetko má svoje miesto a aj miesto, kam smie rásť. Fascinujúca architektúra reflektuje osvietené zmýšľanie vzdelaných tvorcov, milovníkov umenia a ako povedala manažérka festivalu Kuhmo Anniina Ahlström  – culture heavy users, ktorí tvoria skalné jadro verného publika, boli pre nás, žijúcich a pracujúcich v našom regióne fascinujúcou sondou.

Hudba bola famózna, hráči úchvatní, ale mňa aj tak najviac zasiahlo stretnutie s krkom festivalu – Mártou Schmidt. Prihovorila sa nám sama medzi koncertmi – zaujal ju náš jazyk, ukázalo sa, že tam totiž veľa slovenského publika nemávajú, no sympatickí sme jej boli najmä krajinou nášho pôvodu. Jej dedko bol totiž z Košíc. Takže áno, aj Festival komornej hudby Kuhmo riadia Slováci. No a Márta mala kľúč od svätého grálu. Vytvára TABUĽKY! Moje milované – systematické, zmysluplné, fascinujúce a vždy presné. Vďaka tomuto náhodnému stretnutiu sme zažili najintenzívnejší workshop o fungovaní festivalu, aký vie len skutočný odborník odborníkovi dať. Sama ohodnotila svoju prácu ako Tetris. Ak ste to nevideli, skutočne neviete o čo prichádzate. Dvojtýždňový Tetris vyskladaný z hudobníkov, ich kombinácií v rámci skúšok a koncertov, to je čosi nenapodobniteľné, unikátne a geniálne.

Bodaj by sme sa aj my zušľachtili do bodu, kedy budeme stavať telocvične na základných školách s reliéfmi svetových akusticky prívetivých stien, so zabudovaným svetelným systémom, ľahkou možnosťou prípravy pódia, či kapacitou 500 miest na koncert. Verím, že aj u nás bude bežnou súčasťou konverzácie pri raňajkách s domácimi hlavnou témou kultúra a láska k umeniu. Ak to bolo možné uprostred fínskej tajgy, ľúto by mi bolo, ak by to nešlo v hlavnom meste Slovenskej Republiky.

Jedno vám však povedať musím tiež. Naša skromnosť je niekedy zbytočne veľká. Naučme sa ceniť a vážiť si to, čo robíme neodškriepiteľne dobre, v čom sme svetoví. Totižto nielen to, čo u nás treba zlepšiť sme sa dozvedeli, teraz vieme aj to, v čom všetkom sme špičkoví, práve sme sa to totiž dozvedeli v severnom Fínsku na jednom z najväčších festivalov komornej hudby na svete – v Kuhmo.

A ak to máte do fínska ďaleko, zastavte sa na Konvergenciách. Kuhmo spirit nesmiernym spôsobom zasiahol aj ducha Konvergencií. Ak práca skutočne šľachtí človeka, vo Fínsku sme sa vyšľachtili neúrekom.

Ivica Horáková
Hrdá členka tímu Konvergencie