NEDEĽA / 8. 3. 2026 / Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu / 19:00„Medzi dňom a zotmením, nesiem svoj diel letov a pádov...“ Mirka BREZOVSKÁ (Medzi zemou a...) Marek BREZOVSKÝ (1974 – 1994) Ouvertúrka, Anjel, Dve piesne pre violončelo a klavír, Fantázia pre klavír, Valčíček, Taká malá nálada pre husle a klavír, Klavírna sonáta č. 1 „Cesta“, Chaos pre klavír a sláčikové kvarteto, Medzi zemou a..., Keby som ťa láska musel stratiť, Voľnosť pre husle, violončelo a klavírDaniel RUMLER, Michaela HRUBÁ, husle Martin RUMAN, viola Jozef LUPTÁK, violončelo Vladislav ŠARIŠSKÝ, klavír, aranžmány a spevRobert ROTH, slovo, spev Skladateľ, aranžér a klavirista Marek Brezovský (1974 – 1994) po sebe zanechal rozsiahle dielo v oblasti rockovej i klasickej hudby. V každej skladbe cítiť, že veril tomu, čo tvoril – a práve táto úprimnosť mu dávala silu dotknúť sa človeka. Projekt Medzi zemou a ... prináša na festival Konvergencie na prianie Brezovského rodiny komorné diela a tiež piesne, ktoré otextovala jeho sestra Mirka Brezovská a Jakub Tlolka. „K tomuto projektu pristupujem s veľkým rešpektom a úctou a som poctený, že nás Marekova rodina oslovila. Som zároveň rád, že kedysi, ešte ako konškolák na Konzervatóriu som mal možnosť premiérovať jeho skladbu Voľnosť. Teraz k nej pridáme ďalších šesť premiér v zostave skvelých umelcov,“ hovorí o novom projekte Jozef Lupták, riaditeľ festivalu a tiež jeden z interpretov. Už 8. 3. 2026 zaznie vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu koncert z tvorby Mareka Brezovského v interpretácii vynikajúcich hudobníkov, klaviristu Vladislava Šarišského, huslistov Daniela Rumlera a Michaely Hrubej a violončelistu Jozefa Luptáka, ku ktorým sa pripojí Robert Roth. Dramaturgiu pripravil skladateľov otec Ali Brezovský. Ide o prevažne neznámu tvorbu, ktorá vznikala v roku 1994, keď pracoval na scénickej hudbe k hre Pressburger blut Viliama Klimáčka pre divadlo GuNaGu. V tom čase bol Marek Brezovský študentom prvého ročníka VŠMU. „Skladby sú unikátne svojím príbehom, naliehavosťou, atmosférou a pocitmi, ktoré do nich Marek vložil. Ponoril sa do seba, do svojej tvorby a jeho hudobná fantázia a invencia pracovali na plné obrátky až do konca. Vďaka spolupráci s Vladislavom Šarišským a Matúšom Uhliarikom, ktorí tieto nápady podľa zvukových záznamov prepísali a upravili, bolo možné skladbám po rokoch vdýchnuť život. Sú ďalšou časťou hudobnej mozaiky, ktorá poodkrýva výnimočný, bohatý a rozmanitý tvorivý svet Mareka Brezovského,“ povedal o dielach skladateľov otec Ali Brezovský. V úlohe rozprávača a speváka sa na koncerte predstaví Robert Roth. Keď sa energia jeho nezameniteľného hlasu stretne s emocionálnou hĺbkou a osobitou poetikou hudby Mareka Brezovského, možno čakať výnimočný zážitok.„Mnoho Marekovej hudby si v srdci mnoho ľudí už nosí, ale teraz otvárajte srdcia ešte viac a urobte si v nich miesto, lebo mnoho hudby ešte nepočutej sa valí, a tá je pre vás, pre nás – a tak nejak žije Marek v nás.“ Vladislav ŠARIŠSKÝ Marek Brezovský bol slovenský hudobný skladateľ, aranžér a klavirista. V každej skladbe cítiť, že veril tomu, čo tvoril – a práve táto úprimnosť mu dávala silu dotknúť sa človeka. Jeho krátky život bol dynamický, naplnený tvorivým úsilím i osobnými zápasmi. Jeho skladateľskú poetiku vyjadruje názov jednej z jeho skladieb, Llano estacado. Púšť, ktorá sa objavuje v rovnomennom románe Karla Maya, bola pre neho metaforou nekonečného priestoru s melodickým horizontom, poetickým i desivým. Jeho diela vznikali z potreby vnímať veci do hĺbky, prekračovať vlastný tieň a skúmať svety bez jasných pravidiel. „Myslím si, že by mala byť v prvom rade zrušená bariéra konvencií, ktoré boli, sú a určite aj budú,“ povedal v jednom z rozhovorov o súčasnej hudbe. Marek Brezovský po sebe zanechal rozsiahle dielo v oblasti rockovej aj klasickej hudby. Jeho tvorba bola vydaná na hudobných nosičoch až po jeho smrti. Album Hrana, ktorý vznikol vďaka hudobníkovmu spolužiakovi a priateľovi Oskarovi Rózsovi, vyšiel v roku 1998 a odvtedy vo viacerých reedíciách, bol uvedený tiež koncertne. Hudba Mareka Brezovského patrí k tomu najzaujímavejšiemu, čo na Slovensku v 90. rokoch 20. storočia vzniklo. V roku 2000 získal in memoriam ocenenie DOSKY za scénickú hudbu k predstaveniu Čechovovej Čajky v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Záujem o jeho tvorbu potvrdzujú aj mimoriadne úspešné koncerty či dokumentárny film Patrika Lančariča Hrana: Štyri filmy o Marekovi Brezovskom (2014), ktorý získal hlavnú cenu na festivale Cinematic v Piešťanoch. V roku 2016 získal hudobník in memoriam cenu Slnko v sieti za najlepšiu filmovú hudbu k filmu Hrana. V tom istom roku sa uzavrel dokumentárny projekt mapujúci jeho život a tvorbu vydaním troj-dvd Hrana-Trilógia. V roku 2019 bol umelec ocenený zápisom do Zlatej knihy SOZA. Život a hudba Mareka Brezovského sa stali príbehom čistým, úprimným, dôverným, zvedavým, hlbokým, transcendentálnym, nepatetickým, stopercentným, smerujúcim „k bodu neuskutočniteľného vyrovnania, kde všetko, zdá sa, musí smerovať do ničím neohrozenej krásy, ale práve vtedy nastáva pomalý vývoj skazy až k jeho vrcholu.“ (M. Brezovský)„Prvá polovica 90. rokov bola pre hudobníkov a umelcov vo všeobecnosti veľmi zložitá. Celá spoločnosť sa ocitla vo víre zásadných zmien. Prichádzali nové impulzy, problémy, menila sa atmosféra, možností hrať a umelecky sa realizovať bolo málo. A Marek prechádzal vo svojom osobnom živote veľmi zložitým obdobím. Zároveň postupne autorsky dozrieval, začal študovať kompozíciu na VŠMU a jeho tvorba naberala na komplexnosti. Pätnásteho mája 1994 mala v divadle GUnaGU premiéru hra Pressburger blut, ku ktorej skomponoval hudbu a so svojou vtedajšou kapelou ju nahral. V tom čase už naňho jeho problémy začali doliehať čoraz ťaživejšie a on mal pocit, že mu dochádzajú sily. Utiahol sa, nepokračoval v spolupráci s kapelou, uzavrel sa doma sám s klavírom a intenzívne pracoval. Komponoval a nahrával si svoje nové veci. Práve v tomto nesmierne krátkom období – od 15. mája až do jeho odchodu koncom júna – vznikla väčšina skladieb, ktoré sme zaradili do programu komorného koncertu. Sú unikátne svojím príbehom, naliehavosťou, atmosférou a pocitmi, ktoré do nich Marek vložil. Ponoril sa do seba, do svojej tvorby a jeho hudobná fantázia a invencia pracovali na plné obrátky až do konca. Vďaka spolupráci s  Vladislavom Šarišským a Matúšom Uhliarikom, ktorí tieto nápady podľa zvukových záznamov prepísali a upravili pre obsadenie dnešného koncertu, bolo možné skladbám po rokoch vdýchnuť život. Sú ďalšou časťou hudobnej mozaiky, ktorá poodkrýva výnimočný, bohatý a rozmanitý tvorivý svet Mareka Brezovského."Ali BREZOVSKÝ, Mirka BREZOVSKÁ„Bolo takmer leto a číslo, ktoré sa mi snažilo dovolať sa  končilo 666. Neprežehnal som sa, lebo som vedel, kto sa mi prihovorí. Zodvihol som. „Ahoj tu je Ali,” ozvalo sa. „Prosím, chcel by som prepísať nejaké Marekove skladby z kazety.” Samozrejme som súhlasil. Prešlo pol roka a z prepisovania sa stalo tvorenie koncepcie veľkého dramaturgického plánu. Spolu s Marekovou mamou Vlastou i jeho otcom Alim sme zacítili prchavú príležitosť, chytili sme ju a pustili sa do práce. Vzniklo vydanie zborníka skladieb Mladým klaviristom a pripravovaný koncert. Podstatné je, že Marekova tvorba bola zachytená a ostáva s nami na ceste časom. Mnoho Marekovej hudby si v srdci mnoho ľudí už nosí, ale teraz otvárajte srdcia ešte viac a urobte si v nich miesto, lebo mnoho hudby ešte nepočutej sa valí, a tá je pre vás, pre nás – a tak nejak žije Marek v nás."Vladislav ŠARIŠSKÝ//Zmena programu a účinkujúcich vyhradená.Viac informácií o festivale na www.konvergencie.sk

NEDEĽA / 22. 3. 2026 / Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu / 18:00„Umenie je najväčším darom, ktorý dáva človek sebe samému.“Ján ALBRECHTVladimír GODÁR (1956)Bikít Gilgameš, Sonáta č. 2 pre violončelo a klavír (premiéra), Déploration sur la mort de Witold Lutosławski, Barkarola, Dormi Jesu, Sweet and Low...Peter MIKULÁŠ, basJozef LUPTÁK, violončeloNora SKUTA, klavírPeter BIELY, husleDaniel RUMLER, husle Martin RUMAN, violaSpevácky zbor TechnikPetra TORKOŠOVÁ, zbormajsterkaMedzinárodný festival komornej hudby Konvergencie pripravil na jar 2026 dvojicu hudobných portrétov. Prvý predstaví komornú tvorbu Mareka Brezovského (8.3.2026, Slovenský rozhlas), druhý bude venovaný jubileu skladateľa, muzikológa a editora Vladmíra Godára. Vladimír Godár (1956) patrí k najvýraznejším postavám slovenskej kultúry 20. storočia. Godárova osobitá kompozičná poetika sa formovala počas rokov strávených nad partitúrami starých majstrov v blízkosti violistu, muzikológa a estetika Jána Albrechta (1919 – 1996). Sám skladateľ o svojej tvorbe často hovorí ako o dialógu s tradíciou. Jej súčasťou je rovnako hudba Bélu Bartóka i piesne Beatles. V kontexte klasickej hudby však Godárove skladby neviedli len dialóg s minulosťou, ale súčasne s tvorivými aktivitami jeho duchovných súpútnikov Alfreda Schnittkeho, Arva Pärta alebo Giju Kančeliho. Hudobný dialóg v jeho kompozíciách tak vzniká na spojnici minulého a súčasného, ako výsledok poznania, že len tá hudba má budúcnosť, ktorá má aj minulosť. Intenzívne zážitky z Godárovej hudby, opisované ako sugestívnosť, meditatívnosť alebo koncentrovaný výraz, sú výsledkom vzácnej symbiózy konštrukčnej, emocionálnej a významovej roviny jeho diel. „Umenie má rozširovať priestor ľudskej nezávislosti a slobody.“Vladimír GODÁRVladimír Godár, ktorý je autorom viacerých kľúčových opusov slovenskej hudby, je verejnosti známy aj vďaka úspešnej spolupráci s režisérom Martinom Šulíkom (Neha, Krajinka, Záhrada, Orbis pictus, Cigán, Tlmočník, Emília a i.). Z hudbu k filmu Krajinka získal v roku 2001 v Belgicku cenu Georges Delerue Award, označovanú aj ako Oscar za filmovú hudbu. Godárova hudba k filmom Návrat idiota (réžia Saša Gedeon) a Slnečný štát (réžia Martin Šulík) získali ocenenie Český lev. Nahrávka Mater (Pavian Records, 2006) s Ivou Bittovou, Marekom Štrynclom a Solamente naturali, ktorú vydalo aj nemecké vydavateľstvo ECM, sa stretla v zahraničí s bezprecedentným záujmom o tvorbu súčasného slovenského skladateľa. „K hudbe Vlada Godára mám veľmi osobný vzťah, stále ma oslovujú jeho rané diela, i tie nedávno skomponované. Vážim si ho ako skladateľa, ale aj ako autora dôležitých textov. V mojom repertoári majú jeho skladby nezastupiteľné miesto a teším sa, že mu pripravujeme na Konvergenciách špeciálny koncert k jeho jubileu. Ako inak? Veď je najhranejším slovenským skladateľom na konvergenčných, ale aj mojich koncertoch,“ hovorí umelecký riaditeľ Konvergencií, violončelista Jozef Lupták, ktorý nahral i premiéroval viaceré skladateľove opusy. Mnohé z nich práve na festivale Konvergencie. Medzi konvergenčné premiéry patria skladby pre violončelo Žalm (2025), Suňíčko (2018, s Ivou Bittovou), Passacaglia (2007), Variácie na slovenskú ľudovú pieseň (2006, s Robertom Cohenom), Bikít Gilgameš (2003, s Petrom Mikulášom) a zbor Sweet and Low (2009). K týmto dielam v roku 2026 pribudne Violončelová sonáta č. 2. Umenie ako priestor pre rozširovanie ľudskej slobody, hudba ako rozhovor i dar, diela Vladimíra Godára súznejú s Konvergenciami už viac než dve dekády. //Zmena programu a účinkujúcich vyhradená.Viac informácií o festivale na www.konvergencie.sk